Prechod na navigáciu block menu Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na navigáciu vodorovná

OSOBNOSTI OBCE TUROVÁ

Slovenskú vedu a kultúru obohatili traja rodáci Turovej:

 

Doc. RNDr. Ján Futák, Csc. – kňaz – botanik, vedec – pedagóg, zakladateľ modernej botaniky a ochrany prírody na Slovensku. Narodil sa v rodine stredného roľníka 13. januára 1914.Po skončení štúdia gymnázia v B.Bystrici odišiel študovať do Francúzska. V Strasburgu na štátnej univerzite vyštudoval katolícku teológiu a dosiahol diplom vysokých štúdií prírodovedeckých. Po vysvätení za kňaza pôsobil ako kaplán v Krupine. V rokoch 1938 – 1940 bol ustanovený za duchovného pre slovenských vysťahovalcov vo Francúzsku, Belgicku a Švajčiarsku. Po príchode na Slovensko bol cirkevnou vrchnosťou uvoľnený ako kňaz z duchovnej správy, aby mohol pracovať vedecky. Jeho celoživotným dielom je Flóra Slovenska. Významná je jeho činnosť spojená s ochranou prírody, ktorej venoval veľkú pozornosť hneď po 2. svetovej vojne. Snažil sa presadzovať nové, moderné chápanie ochrany prírody. Má veľkú zásluhu na zriadení Tatranského národného parku. Preskúmal lokality, ktoré boli potom vyhlásené za chránené územia: Boškov, Devínska Kobyla, Dreveník, Hrušovská lesostep. Chotín a iné. Zomrel v Bratislave 7. júla 1980, pochovaný je v rodnej obci. V roku 1994 Obec Turová odhalila pamätnú tabuľu pri príležitosti nedožitých 80-tich rokov. Pamätná tabuľa je umiestnená na rodičovskom dome p. Futáka.

V roku 2014 sme si pripomenuli 100. Výročie narodenia Ján Futáka. 20. Mája 2014 vedeckou konferenciou na Technickej univerzite vo Zvolene a 21. Mája 2014 výstupom na Čertovu skalu – PR Boky. V popoludňajších hodinách hostia navštívili rodičovský dom s pamätnou tabuľou a izbu p. Futáka, ktorú zriadila jeho sestra Mária Kamiačová. Po obede v kultúrnom dome Turová bola položená kytica kvetov na jeho hrob v miestnom cintoríne a bola odslúžená svätá omša v kostole Sedembolestnej Panny Márie v Turovej.

ThDr. Jozef Mistrík – kňaz – pedagóg. ThDr. Jozef Mistrík sa narodil 15. februára 1918 ako druhý z dvojičiek Pavol a Jozef Jozefovi Mistríkovi a Anne Mistríkovej rodenej Volkovej. Okrem dvojičky mal ešte troch starších bratov Jána, Juraja a Ondreja. Keď mali dvojičky sedem rokov zomrel im otec a o výchovu sa staral ich najstarší brat Ján. Na naliehanie učiteľa, brat Ján súhlasil, aby Jozef išiel študovať na Gymnázium vo Zvolene. Po maturite pokračoval v štúdiu na Teologickej fakulte v Bratislave. Po absolvovaní fakulty bol dňa 22. júna 1941 vysvätený za kňaza v rímskokatolíckom kostole v rodnej Turovej. Prvé miesto pôsobenia po vysviacke boli Topoľčany. Odtiaľ odišiel do Levíc, kde bol profesorom teológie na gymnáziu a učiteľskej akadémii. Pre „poburovanie“ študentov bol preložený do Skalice. Zo Skalice odišiel na faru do Pobedima, ktorá bola zároveň jeho posledným pôsobiskom na Slovensku.

Dňa 9. augusta 1949 sa konala na Povereníctve školstva, vied a umení v Bratislave porada predstavených reholí, na ktorej bolo zdôraznené, že aj rehoľníci  sa budú musieť prispôsobiť „novým pomerom“. ThDr. Jozef Mistrík bol označený za nepriateľa ľudu a zástancom starého kapitalistického režimu vykorisťovateľov a začalo sa obdobie prenasledovania ŠtB a súdnych procesov. Na základe toho v roku 1950 tajne odišiel do Rakúska a odtiaľ do belgického Louvanu, kde študoval sociológiu. Z Belgicka odišiel do Brazílie na okraj Rio de Janeira, kde pracoval ako jezuita. Vykonával pastoračnú a misionársku činnosť medzi slovenskými prisťahovalcami. Rovnako tak viedol 6-krát do roka (v rokoch 1951 – 1960) bohoslužby vo vzdialenom São Paulo. Neskôr pôsobil ako profesor teológie a biológie v Rio de Janeiro, bol autorom a prekladateľom odborných kníh a publikácii v časopisoch. Rodák z Turovej sa v Brazílii zaslúžil sa o výstavbu niekoľkých fár, detských domovov, domovov dôchodcov  a útulkov. Veriaci si ho preto veľmi vážili a pri príležitosti 50. výročia kňazskej vysviacky si ho uctili zorganizovaním slávnosti.

Jozef Mistrík nezabudol ani na svojich blízkych na Slovensku. Udržiaval s nimi písomný styk a začiatkom deväťdesiatych rokov minulého storočia sa pripravoval a tešil na návrat na Slovensko, do rodnej Turovej. Ale zákerná alzheimerova choroba všetko prekazila. Posledné roky svojho života prežil v domove dôchodcov, o výstavbu ktorého sa sám pričinil. ThDr. Jozef Mistrík zomrel 23. marca 2000 v Rio de Janeire, kde je aj pochovaný.

     V roku 1942 bol ako vojak slovenskej armády s bratom Pavlom na východnom fronte, kde sa stal spoluautorom nasledovnej pesničky, ktorú mal nahratú na magnetofónovej páske a púšťal si ju v ďalekej Brazílii.

Úryvok textu piesne znie:

V diaľke pod Tatrami, v tichu pod horami vlasť moja, domov drahý.
Rodný kút, otčina, tam na mňa spomína, mať moja, otec drahý . . . .
. . . .  poštár na oblok tíško zaťuká,
aspoň tu v obálke, tak ako v rozprávke, prinesie list od syna.
Píšem ti mama zasa z diaľky list, bo k tebe odtiaľto nemôžem prísť,
posielam pozdrav z diaľky . . . .

 

FOTO: ThDr. Mistríka

FOTO: Doc. RNDr. Jána Futáka, CSc.

 

 

 

 

 

 


 

 

 

100. výročie narodenia Dr. Futáka - foto (máj 2014)

 15.jpg (4.4 MB) 15.jpg (4.4 MB)

 
 16.jpg (4.5 MB) 16.jpg (4.5 MB)

 
 17.jpg (4.5 MB) 17.jpg (4.5 MB)

 
 18.jpg (4 MB) 18.jpg (4 MB)

 
 12.jpg (3.5 MB) 12.jpg (3.5 MB)

 
 13.jpg (3.8 MB) 13.jpg (3.8 MB)

 
 14.jpg (3.9 MB) 14.jpg (3.9 MB)

 
 9.jpg (3.6 MB) 9.jpg (3.6 MB)

 
 10.jpg (3.6 MB) 10.jpg (3.6 MB)

 
 11.jpg (3.7 MB) 11.jpg (3.7 MB)

 
 7.jpg (4.3 MB) 7.jpg (4.3 MB)

 
 8.jpg (4 MB) 8.jpg (4 MB)

 
 5.jpg (4.5 MB) 5.jpg (4.5 MB)

 
 6.jpg (4.6 MB) 6.jpg (4.6 MB)

 
 3.jpg (4.9 MB) 3.jpg (4.9 MB)

 
 4.jpg (5.1 MB) 4.jpg (5.1 MB)

 
 1.jpg (4.3 MB) 1.jpg (4.3 MB)

 
 2.jpg (4.2 MB) 2.jpg (4.2 MB)

 

Vladimír Môťovský

Akademický sochár Vladimír Môťovský sa narodil 20. októbra 1928 v Turovej, v Kremnickom pohorí, desať kilometrov severozápadne od Zvolena a patril a patrí medzi kmeňové postavy našej modernej výtvarnej kultúry druhej polovice 20. storočia. Bol významnou osobnosťou silnej umeleckej generácie najmä maliarov a sochárov narodených okolo roku 1930: A. Barčíka, R. Krivoša, M. Laluhu a iných.
    Jeho život a jeho výtvarné dielo, sochy a plastiky modelované v hline, odlievané do bronzu, hliníka i epoxidu, sochy tesané do dreva, modelované ohňom. Sochy rýdze a priame. Sochy zrozumiteľné a tajomné. Sochy meditácií a metafor. Sochy ticha a pokoja, ale aj vzrušenia, pohybu a dynamiky. Sochy inšpirované prírodou a živlami. Diela, ktoré ctia celistvosť tvaru, objemu, povrchu a formy, ale aj opusy, ktoré sú otvorené, ktoré vznikli v bolesti, v zápase ducha a hmoty. V dreve je obnažené ich vnútro, jadro a priestor v nich.
     Detstvo a mladosť prežil s otcom horárom a s rodinou v blízkosti lesov v Štiavnických vrchoch a na Gemere. Bol partizánskou spojkou a od roku 1946 žil, študoval, pracoval a tvoril v Bratislave. V Bratislave absolvoval výtvarné štúdiá, najskôr na  Škole umeleckého priemyslu a potom na Vysokej škole výtvarných umení. Bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov a Slovenskej výtvarnej únie, tvorivej skupiny Kontinuita a s Spolku výtvarníkov Slovenska.
Od roku 1957 vystavoval na mnohých kolektívnych výstavách, pripravil tiež početné individuálne výstavy doma i v zahraničí. Bol  spoluzakladateľom výstav Socha piešťanských parkov a Medzinárodného sochárskeho sympózia v Moravanoch.
     Jedinečné sochárske dielo Vladimíra Môťovského v harmonickej skladbe  spája predovšetkým krásnu a živú atmosféru dreva, ktorá mu bola blízka od detstva, s duchom, myšlienkou a poéziou. Pramene a korene tejto tvorby sú v slovenskej prírode, krajine, vôni lesov a stromov i v baladických náladách nášho ľudového umenia a folklóru.
Zároveň je tu aj Môťovského európska moderna, dielo výraznej štylizácie a mnohovýznamovej  znakovej symboliky vertikál a horizontál, sôch kompaktných i perforovaných, uzatvorených do bloku i otvorených navonok, do priestoru ľudskej existencie, do rozmerov plynutia nekonečnosti a večnosti.
V posledných rokoch života – najmä po odchode z ateliéru na Drotárskej ceste sústavne kreslil, tvoril iba v malých formátoch a novou bola je abstraktne – symbolická maľba. Boli to najmä kruhové, expresívne –futuristické kompozície s prekvapujúco silnou vizuálnou pôsobnosťou koloritu a temperamentného maliarskeho gesta i rukopisu.
K posledným väčším dielam patrila aj Spomienka na starého otca množina železných podkov akoby vrastená do dreveného pňa nehynúceho stromu absolútneho života i večných ciest a putovania človeka a ľudských osudov...
Časť komornej tvorby ostala a chráni ju manželka Hilda, diela sú aj majetkom galérií a zberateľov, niektoré sú súčasťou života a domáceho, rodinného prostredia jeho synov Borisa a Igora.
Vladimír Môťovský zomrel 26. októbra 2003 v Bratislave.


 

 

 

     Dňa 19. Októbra 2013 si Obec Turová  odkrytím pamätnej tabule pripomenula 10. výročie úmrtia rodáka z obce Turová akad. Sochára Vladimíra Môťovského.  Pamätná tabuľa bola umiestnená na rodnom dome akad. Sochára, v ktorom sa v roku 1928 narodil.
Akademický sochár Vladimír Môťovský patril a patrí medzi kmeňové postavy našej  modernej výtvarnej kultúry druhej polovice 20. Storočia. Od roku 1946 žil, študoval, pracoval a tvoril v Bratislave.
Bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov a slovenskej výtvarnej únie. Bol aj zakladateľom výstav „Socha piešťanských parkov.“ Svoje diela vystavoval v Prahe, Bratislave, Liberci, Moskve, Kyjeve ale ja v Zurichu.
Jedinečné sochárske dielo Vladimíra Môťovského pramení v slovenskej prírode, krajine, vôni lesov i v baladických náladách nášho ľudového umenia a flklóru.
Časť komornej tvorby ostala v rodine, diela sú majetkom galérií a zberateľov.

Jana Jarotová  - starostka obce Turová

 

FOTO z odkrývania pamätnej tabule - TUROVÁ - október 2013


 

 

 

 

 

 

 

 

 

dnes je: 23.8.2017

meniny má: Filip

webygroup
ÚvodÚvodná stránka